Moje Blogy

Výchova dnes.

Morom tejto doby je pseudorešpekt k dieťaťu: A ten ho neučí úcte ani empatii, ale úzkosti a samoľúbosti.Dnešní rodičia chcú vychovávať deti inak. Väčšina z nich poznala len autoritatívnu výchovu, ktorá sa zameriavala skôr na poslušnosť než na budovanie sebaistoty detí.Z toho dôvodu sa utiekajú k opaku, teda hranej a silenej úcte k dieťaťu. Problém je, že tento rešpekt je vynútený a teda neúprimný. V skutočnosti sa jedná o opačný extrém autoritatívnosti, ktorý robí rovnaké škody – buduje v deťoch úzkosť a neschopnosť vcítiť sa do druhého.Málokto z nás vie, čo je skutočný rešpekt. Poznáme len autoritatívnu výchovu, ktorá si zamieňa strach s úctou. Z toho dôvodu sa mnohí rodičia vybrali opačným smerom, a síce cestou benevolencie. Dieťaťu nestanovia hranice a neobmedzujú ho v dobrej viere, že mu tým preukazujú rešpekt. To, že dieťa necháme obliecť si čo chce a pustíme ho tak do škôlky, pričom v duchu škrípeme zubami , neznamená rešpekt. Skutočný rešpekt je vždy obojstranný, to znamená, že chováme úctu k druhému ale zároveň aj k sebe.

Čo je skutočný rešpekt?Málokto z nás zažil na sebe úctivé chovanie, teda jednanie, kedy bol braný ohľad na naše potreby a prežívanie. Nevieme ako reálny rešpekt vyzerá, zamieňame si ho s poslušnosťou. Keď však len počúvneme bez toho, aby sme mysleli aj na naše priania, v skutočnosti tlmíme rešpekt k sebe a staviame sa do pozície submisívneho a menejcenného jedinca.Preto často krát v sebe tlmíme pocity hanby, hnevu a zášti. Skutočný rešpekt musí ísť na obe strany – teda chovať úctu k druhému, aj k sebe. Vo vzťahu s dieťaťom to znamená, že ho nenecháme robiť si čo chce, pričom nám je to proti srsti a úzkostlivo si hryzieme do jazyka – v múdrych knihách sme sa predsa dočítali, že mu musíme prejaviť rešpekt, tak ho necháme vyvádzať na verejnom mieste, robiť neporiadok na návšteve a okopávať ľudí vo verejnej doprave. Rešpekt musí byť vždy obojstranný; nemôžem rešpektovať dieťa, ak nerešpektujem súčasne aj seba – to nie je rešpekt ale obeta. A tá dieťa nenaučí do života nič dobré.

Rozdiel medzi rešpektom a pseudorešpektom

Pseudorešpekt v autoritatívnej výchove znamená elimináciu akéhokoľvek nesúhlasu alebo neposlušnosti dieťaťa použitím vyhrážok, násilia či iným vyvolaním strachu – a presne o to ide, o strach, ktorý núti dieťa počúvnuť, nie autorita rodiča. V dnešnej dobe vládne vo výchove rovnaký problém, ale z opačného konca; dieťaťu dávajú rodičia slobodu, ustupujú mu, čo má za následok nedostatok hraníc, manierov, a skákanie rodičovi po hlave. Výsledok je rovnaký – rodič nemá autoritu ani rešpekt dieťaťa.

Reálny rešpekt znamená, že otvorene s dieťaťom komunikujete, poviete mu ako sa cítite a naopak vypočujete ako sa cíti ono.Keď nenastavujeme dieťaťu hranice, hovoríme mu tým naopak, že nemusí myslieť na druhých a rešpektovať priania okolia. Ak mu niečo povolíme na úkor seba, nekomunikujeme otvorene, ani nezachováme úctu k sebe. Reálny rešpekt znamená,  že otvorene s dieťaťom komunikujete, poviete mu ako sa cítite a naopak vypočujete ako sa cíti ono. Tým mu dávate najavo, že medzi vami je bezpečný priestor na zdieľanie, a že aj keď nebude vždy všetko tak, ako dieťa chce, v tomto priestore záleží na každom z vás. Dieťa sa tým učí, že na ňom záleží – a to mu na zdravý vývoj stačí, hoci niekedy nedostane, čo práve chce. Zároveň ho to učí robiť kompromisy a rešpektovať priania druhých.